Naposledy zobrazené

Kontaktujte  nás

u Dreveného tata
Vladimíra  Rosinská

Hodžova 8,
93601 Šahy

tel: 0903 329 059

dreveny.tato@gmail.com

vladjaros@gmail.com


U dreveného tata
 


logo-orienthouse.jpg

Arganový olej, šperky,
ručne tkané šály -
PRÁVE TU - priamo z Orientu
...


Palivový kondicionér 3v1 pre vaše motory

Šetrí váš motor aj životné prostredie


 Najnakup.sk



Gabriel García Márquez, knihy, poviedky, novely

Cena 5.92
Pôvodná cena 6.61
Zľava 10.50 %
vyberte titul:

Záručná doba 24 mesiacov
Výrobca Odeon / Ikar
Kód produktu Ikar001
Dostupnosť dočasne vypredané
KS

Dvanásť nových kníh za slušné ceny;


  Generál v labyrinte

Román o posledných dňoch života osloboditeľa Latinskej Ameriky spod španielskej nadvlády Simona Bolívara predstavuje "diktátora" v celkom odlišnom svetle. Nie ako slávneho "osloboditeľa", ale neurotického, predčasne zničeného starca, trpiaceho nevyliečiteľnou chorobou a mučivými spomienkami. Generál si jasne uvedomuje, že časy jeho slávy sú dávno preč a jeho celoživotné úsilie o zjednotenie juhoamerických štátov do federálneho zväzku je stratené v poryvoch miestnych oligarchov či ľavicovo orientovaných geríl.
Spomienky na slávnu minulosť sa špirálovito prepletajú s prítomnými okamihmi, čo v hlavnom hrdinovi vyvoláva pocity mučivej neistoty. Márquezovi sa majstrovsky podarilo vykresliť vnútorné boje s neprestajnými prívalmi otázok, ktoré hlavnému hrdinovi "kradnú" posledné pokojné chvíle.
Autor v detstve obdivoval skutky hrdinského vodcu národa, ktoré počúval z úst starého otca, a táto kniha je prinajmenšom vyjadrením jeho vďaky veľkému generálovi, ale aj návratom do vlastných chlapčenských rokov. Román je ukážkou Márquezovho magického realizmu a sondou do histórie kontinentálnej Kolumbie, ba celej Latinskej Ameriky.

  Kronika vopred ohlásenej smrti

 Dej románu sa odohráva v malom mestečku. To, čo sa má stať, priam visí vo vzduchu. Každý vie, že sa chystá krvná pomsta za zneuctenie mladej ženy, len domnelý zvodca, mladý Santiago, nič netuší. Vraždiť sa chystajú bratia nevesty, ktorú ešte počas svadobnej noci ženích vráti matke, lebo nie je panna. Podľahnú bratia predsudkom a vykonajú tento čin v duchu prastarej tradície, ktorá velí zmyť vinou krvou? Román oživuje mýtus o osudovej predurčenosti. Márquez ho napísal už ako svetoznámy spisovateľ v roku 1981. Spontánny, bezprostredný tok rozprávania nesie jeho nezameniteľný rukopis, v ktorom sa preplieta irónia s láskavým humorom. Vo filmovom spracovaní hlavnú postavu stvárnila Ornela Muttiová.

  Neuveriteľne smutný príbeh o nevinnej Eréndire...

 Kolumbijský spisovateľ Gabriel García Márquez publikoval novelu Neuveriteľný a smutný príbeh o nevinnej Eréndire a jej bezcitnej starej matke spolu s ďalšími šiestimi krátkymi prózami roku 1972. Príbeh o nevinnej Eréndire mal byť pôvodne filmovým scenárom, o čom svedčí pestrý vizuálny obraz niektorých pasáží, zachytených akoby okom filmovej kamery. Jeho ústrednou protagonistkou je schudobnená statkárska vdova, ktorá sa ujme po synovej smrti jeho nemanželskej dcéry, mladučkej Eréndiry. Tá neobozretne postaveným svietnikom nechtiac podpáli panské sídlo, ktoré vyhorí do tla. Bezcitná a lakomá stará matka sa rozhodne prinútiť vnučku na prostitúciu, aby si za zinkasované peniaze vynahradila škodu. Do Eréndiry sa zaľúbi Odyseus, mladý a neskúsený syn zámožného holandského statkára, ktorý v úsilí oslobodiť Eréndiru z područia starej matky starenu na smrť dopichá nožom. Odmeny sa však od Eréndiry nedočká, lebo dievčina aj so zarobenými peniazmi ujde.
Tragickosť príbehu nadľahčuje autor humorom.

 Patriarchova jeseň

 Téma samozvaného diktátora je typická, možno obsedantná téma v latinskoamerickej literatúre a objavuje sa v dielach mnohých spisovateľov. Kým niektorí autori si pri jej stvárnení volia presný dobový rámec, Márquez ju spracoval po svojom – využil pritom paródiu a satiru, motívy a symboliku smrti, charakteristické pre barokové obdobie. Charakteristický štýl rozprávania, príznačný pre Sto rokov samoty, je zúžený na niekoľko bizarných motívov zo života dosadeného tyrana. Spisovateľ prekvapí hypertrofiou obrazov a scén, v nových a nových obmenách sa hromadia obludné fikcie, krúžením deja a využívaním anachronizmov sa popiera lineárny čas, v ktorom akoby logika nebola potrebná a skutočnosť sa, obrazne povedané, rozpadá na fragmenty. Autor namiesto klasickej priamej reči prechádza z jednej osoby na druhú, spája postavu rozprávača s inými postavami, a vytvára tak zvláštny obraz „reality“. Zároveň v románe nastoľuje otázku moci všeobecne, výrazne zaznieva aj rozmer existenciálny.   Pohreb veľkej matróny

 Ústrednou postavou rovnomennej novely je veľkostatkárka s neobmedzenou mocou nad obyvateľmi svojho panstva, ktorí sa ocitnú v postavení nevoľníkov. Veľká Matróna používa viaceré praktiky (právo prvej noci, adopcia nemanželských detí, manipulácia pri voľbách), aby si udržala svoju zvrchovanú moc.
Okrem príbehu o Veľkej Matróne sú v knihe aj ďalšie poviedky, ktoré Márquez napísal krátko po vydaní románu Sto rokov samoty. Nie sú situované do Maconda, ale do nepomenovanej typickej rybárskej osady na nehostinnom skalnatom pobreží karibskej oblasti.

 Plukovníkovi nemá kto napísať, 2.vydanie

 Novela Plukovníkovi nemá kto napísať (1961) bola druhou vydanou knihou Gabriela Garcíu Márqueza. Kniha vznikla v období avantgardných východísk ranej autorovej tvorby, keď nadväzoval na tvorbu Franza Kafku, Williama Faulknera a ďalších svetových modernistov. Novela len náznakovo predstavuje rozprávačské postupy neskoršieho magického realizmu. Vyše sedemdesiatročný plukovník a jeho žena prežívajú starobu v upadajúcom, malom kolumbijskom mestečku v strašných životných podmienkach. Postupne predávajú rodinné dedičstvo, aby mali čo jesť a zúfalo očakávajú doručenie listu, ktorý ohlási začiatok vyplácania penzie. Symbolom vyše pätnásťročného čakania a nadľudskej výdrže i vzdoru strádajúceho jednotlivca sa stane kohút, ktorého rodičom zanechal záhadne stratený syn. Brilantná kompozícia príbehu dvojice jednoduchých ľudí, ktorí sa napriek každodenným útrapám nevzdávajú, patrí k prvým vrcholom spisovateľovej rozsiahlej prozaickej tvorby.

  Spomienka na moje smutné pobehlice

 Román je príbehom deväťdesiatročného starca, ktorý sa počas celého svojho života nebol schopný zamilovať. Jeho milostný život sa odohrával výhradne v nevestincoch. Až tam raz stretol mladučkú krásku a jeho život sa náhle zmenil.

  Spoveď stroskotanca

 26. februára 1955 zmietla vlna z paluby kolumbijského torpédoborca Caldas osem členov posádky. Luis Alejandro Velasco bol jediný námorník, ktorý nešťastie prežil.... Kniha bola preložená do dvadsiatich jazykov.

  Správa o jednom únose

 Po úspešných beletristických dielach sa v roku 1996 vrátil k publicistike v Správe o jednom únose o jednom z najpohnutejších období nedávnej kolumbijskej histórie, poznačenom pôsobením drogových kartelov v Medellíne a Cali. Kartely disponujú dobre ozbrojenými oddielmi, darí sa im korumpovať políciu i súdnictvo, ba infiltrujú sa aj do Kongresu a štátneho aparátu. Situáciu navyše komplikujú povstalecké skupiny využívajúce podporu vidiečanov, ktorí dúfajú v revolučné zmeny a zlepšenie životných podmienok.
Za týchto zložitých okolností získal vedúce postavenie v obchode s drogami Pablo Escobar. Vďaka vplyvným stykom ho zvolili za poslanca do kolumbijského Kongresu. Ako najúspešnejší obchodník s kokaínom kontroloval 80 percent domáceho trhu a patril k najbohatším mužom sveta. Situácia v Kolumbii sa vyhrotila roku 1989, keď dal zavraždiť liberálneho vodcu a prezidentského kandidáta Gaitána, ktorý sa rázne postavil proti narkomafii. Nato vládna moc rozpútala dlhý a neľútostný boj proti medellínskemu drogovému kartelu. Escobar sa po dlhých prieťahoch vzdal a aj v prísne stráženej väznici naďalej ovládal ľudí. Po čase sa mu podarilo ujsť a úspešne unikať pred spravodlivosťou. Jeho nepolapiteľnosť nadobudla v očiach ľudových vrstiev konotáciu legendy a mýtu. Napokon predsa len padol pod guľkami medellínskej polície začiatkom decembra 1993.

 

  Zlá hodina

Ústrednou témou Zlej hodiny je násilie vytvárajúce zadúšajúcu atmosféru strachu a neistoty v kolumbijskom mestečku na karibskom pobreží. Bezohľadným vykonávateľom zvrchovanej vlády je miestny starosta, typ prešibaného a prospechárskeho kreola, jedného z nespočetných latinskoamerických vidieckych diktátorov, ktorí sa opierajú o tichý súhlas latifundistov a priekopníkov. Apely miestneho farára na dodržiavanie mravných princípov vyznievajú formálne. Popri holičovi, zubárovi a zákerne zavraždenom pesničkárovi, ktorí majú odvahu kritizovať prehmaty, hlavnou zbraňou anonymných odporcov totalitného režimu sú hanopisy, čo tajne vylepujú na mestské brány.
Namiesto magických a fantastických prvkov, charakteristických pre rozprávačské postupy v jeho vrcholných dielach, v Zlej hodine Márquez pôsobivo uplatnil absurditu, čierny humor a sarkazmus, pričom čerpal z bohatstva ľudovej slovesnosti v multietnickom rodnom regióne pri ústí rieky Magdaleny.


Opíšte bezpečnostný kód:   
nový kód